DomovFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 One-shots by Charlotte

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Charlotte-sama

avatar

Počet príspevkov : 68
Registration date : 22.05.2008

OdoslaťPredmet: One-shots by Charlotte   Po 26 máj 2008, 15:37

Tu je mine fist one-shot- volá sa to Ťažké rozhodnutie, je to slabé shounen-ai, NIE JE to yaoi aj ked trošičku babaXchalan tam je... Snáď to nevadí, v pravidlá sa spomínal len zákaz Yaoi a Yuri...

„Tak krásny... Tak sladký...“ šepkala si pre seba kým prechádzal okolo nej. Nevrhol na ňu jediný pohľad, len prešiel. Čakala to ale jej stačilo že sa na neho mohla pozerať... Niekto volal jej meno. Obzrela sa s hnevom v očiach. Za ňou stáli jej bratia, čakajúci na ňu. Ešte raz za ním hodila pohľad a ich sa nimi. Vedela že čoskoro sa vrátia do piesočnej a ona už len sotva uvidí...

„Tak silný... A bojovný...“ usmieval sa a pozeral na neho. Prešiel popri ňom, len zachytil jeho pohľad a išiel ďalej. Bol s ním v tíme, videl každý deň a bolelo ho vidieť ako každý deň odchádza bez toho aby vedel čo k nemu cíti. Vedel že sa mu páči Sakura ale bolo mu to jedno, bol si istý že keď mu vyzná city, na Sakuru zabudnú...

Objekt túžby zjavne nejavil väčší záujem o svojich fanúšikov. Iruka ho pozval na rámen a to bolo momentálne jediné čo ho zaújmalo. Sasuke sklamane pozrel a keď videl že s jeho jediným je aj Iruka otočil sa a odišiel. Zašiel za roh a tam sa oprel o stenu. Nedokázal znášať jeho ignorantské pohľady, jeho nepriateľské slová a jeho nevšímavosť. Miloval ho... Miloval ho a nenávidel ho ale nevidel medzi tým rozdiel... O čo viac ho nenávidel o to viac ho aj miloval... Z kútika oka mu stiekla slza... Slza sklamania, slza neopätovanej lásky...

Aj ona sa trápila... Debatovala s bratmi ale myšlienkami bola pri ňom... Pri jeho blonďavých vlasoch, pri jeho úsmeve a jeho perách... Kládla si otázku: čo má robiť? Zrazu sa niečo v nej vzoprelo... Prečo tu tak pokojne ide? Prečo sa od neho vzďaľuje? Pokrútila hlavou a zaťala prsty.
„Musím ísť“ povedala rozhodne a skôr ako na ňu stihli vôbec pozrieť, zmizla. Gaara a Kankurou na seba len prekvapene pozreli ale nechali ju ísť.
Temari zatiaľ bežala, nevedela prečo, nevedela čo urobí ale nechcela sa od neho už viac vzdialiť... Zastala, lebo si všimla niekoho na konci uličky. Opieral sa zničene o stenu a ticho vzlykal. Zacúvala skôr ako si ju všimol a skryla sa aby ho mohla pozorovať.

Naruto si vychutnával ramen, nemysliac na nič, na nijaké problémy hoci jeden veľký mal. Zrazu zazrel za rohom preblesk Sasukeho hrivy. To ho vrátilo späť do reality. Bolo málo vecí ktoré Naruta odpútali od ramenu- a toto bola jedna z nich. Veľký problém. Tak veľký... Už to trvalo dlhšie... Spočiatku ho nenávidel, hnevalo že s ním musí byť tíme... Ale potom sa to zmenilo. Vždy keď videl jeho pery, zalial ho pot, keď počul jeho hlas, myšlienky zablúdili do tých najzvláštnejších predstáv. Jeho sny sa menili na stelesnenie jeho erotických túžob a Sasuke bol v každom jednom. Ale keď si pomyslel čo by sa stalo keby sa to niekto dozvedel... Sasuke by ho vysmial, dobre vedel ako ho nenávidí a o to viac ho miloval. Odložil paličky na jedenie.
„Nemám chuť...“ vysúkal za seba nakoniec. Iruka na neho vyvalene pozrel. Naruto však len pokrčil plecami a vstal.
„Prepáč... Musím ísť...“ prehodil tichým hlasom a zvrtol sa. Iruka neurobil nič i keď netušil príčiny náhlej zmeny správania a apetítu. Naruto sa zo zničenou náladou poberal domov. Po pár krokoch sa rozbehol do prvej uličky ktorú zbadal. Tam zabrzdil a skoro spadol na zem- stál tam Sasuke! Hneď ako zbadal že Naruto stojí ani nie meter od neho vystrel sa a utrel si tvár. Naruto si však nemohol nevšimnúť stopy po slzách. Akosi cítil že ho sem zaviedlo niečo, čo chce aby sa stalo to čo Naruto chcel i odmietal...
Vyvalene na seba pozerali a nič nepovedal ani slovo.
„Naruto... ja...“ začal Sasuke tónom akým Naruta ešte nikdy neoslovil. Naruto pokrútil hlavou a Sasuke stíchol. Privrel oči a nahol sa až kým sa ich pery konečne spojili. Naruto bol prekvapený i zaskočený a Sasuke na tom nebol o nič lepšie. Len si zaboril prsty do jeho hustých blonďavých vlasov a Naruto zovrel Sasukeho ruku- chladnú zdalo by sa že bez citu ale teraz to bol ten najúžasnejší dotyk na svete. Za nimi sa však ozval buchot a to ich prebralo z dlhého, vášnivého bozku. Stála tam Temari so slzami na krajíčku. Zvrtla sa a rozbehla sa preč...

Bežala... Nevedela kam ale musela... Nedokázala sa na to pozerať... Len bežala a bežala...

„Idem za ňou...“ prehodil Naruto a rozbehol sa. Zmätený Sasuke ostal stáť a zrazu si už nebol istý či to čo urobil bolo správne.

Počula za sebou kroky, najprv tiché ale postupne intenzívnejšie až nakoniec bežal hneď za ňou. Schytil ju za plece a otočil k sebe, bola tak blízko pri ňom ako ešte nikdy. Celú tvár mala polepenú od sĺz sklamania...
„Čo sa deje?“ spýtal sa jej tichým hlasom a zrazu pocítil niečo zvláštne pod tlakom jej horúceho dychu. Nečakala na nič, vedela že teraz alebo nikdy, mala príliš málo času aby mohla uvažovať.
„Ľúbim ťa...“ zašepkala potichu a pobozkala ho. Nebolo to také ako so Sasukem ale nemohol prestať... Bál sa že by vyzradila čo videla... A tak sa nebránil... Rukami mu hladila vlasy a postupne prechádzala ku krku. S perami pritisnutými k Narutovým, mu našla zips na bunde a pomali mu ho sťahovala dole. Divil sa sám sebe, že nič neurobí ale nechcel... Nemohol... Rukou jej siahol pod šaty a jediným ťahom jej ich stiahol dole... Hodila ho k zemi a stále sa od seba neodtrhli. Išiel čoraz nižšie, jazykom jej prechádzal po vnútornej strane stehien a jeho šepoty zanikli v jej vzdychoch. Všetky jeho sny zrazu oživli, aj keď nie presne tak ako chcel ale na to dokázal zabudnúť. Nad nimi sa však ozval šepot.
„Zdá sa že som bol naivný...“ Naruto sa odtrhol od Temari, hneď ako počul Sasukeho hlas.
„Sasuke... Ja...“
„Chceš to vysvetliť? Netreba...“ Nič neurobil, jediný útok, jediná slza. S ľadovou chladnosťou sa otočil a odchádzal. Naruto si zhrabol svoje šaty a obliekajúc sa bežal za ním.
Temari za ním pozerala... Zrazu sa chcela smiať aj plakať... Pomali sa obliekla a zmizla odtiaľ... Cítila že urobila chybu... Väčšiu ako predpokladala...
Naruto bežal za Sasukem, no nemohol ho dostihnúť. Sasuke nakoniec zastal no neotočil sa. Podišiel k nemu a chytil ho za ruku. Sasuke sa náhle otočil a druhou rukou mu vrazil. Naruto odletel niekoľko metrov dozadu a zviezol sa po stene dole. Kým bez pohybu ležal, Sasuke zmizol.

**

Prebral sa po niekoľkých hodinách.... Spočiatku nevedel čo sa stalo až keď sa mu pred očami nezjavil pohľad na Sasukeho tvár... Ľadovú ako vždy no teraz i s láskou... Rozbehol, nevediac kam a prečo ale musel bežať aby zabránil tomu čo cítil... Vrátil sa do uličky kde sa so Sasukem pobozkali... Tušil že tu sa niečo stalo, premáhal ho zlý pocit, ktorý sa potvrdil keď uvidel na zemi mláku krvi. Temari ležala na zemi, prebodnutá, bez života... Nedonútil sa ňu pozrieť, bežal ďalej a ďalej až kým prišiel.. k nemu... Tiež ležal v mláke krvi ale Naruto si k nemu kľakol a kropil jeho krv svojimi slzami... Ruku mal položenú cez hruď a dodýchaval... Naruto mu chytil rameno a ruka mu spadla na zem... Z druhej strany mal na nej vyryté dve slová... Len dve slová... Dve na ktorých si dal tak záležať... Dve ktoré zabíjali i oživovali... Milujem ťa.
Naruto prechádzal prstami po slovách, vyrytých do kože. Sasuke však zdvihol druhú ruku a chytil Naruta za lakeť. Mocným trhom mu odhodil ruku preč... Ochabla mu a padla na zem... Do mláky krvi, v ktorej sedel Naruto, s očami vyvalenými.
„Aj ja teba...“ zašepkal napokon... Len vstal a odišiel s rukami od krvi... Od krvi ktorú nikdy nezmyje!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.charlotta-chan.blog.cz
Charlotte-sama

avatar

Počet príspevkov : 68
Registration date : 22.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   Ne 24 august 2008, 22:22

Tu je taká mierna blbosť ktorú som písala minulý týždeň Very Happy

Promises

Dávali sme si sľuby... Sľuby do budúcnosť, prisahali si večnú lásku... Bratskú lásku... Myslel som že o tebe viem všetko ale tak veľmi som sa mýlil... Ty si mal viac tajomstiev ako by mohol mať ktorýkoľvek iný ninja. A predo mnou- tvojím bratom

V tú noc si mi prvý raz ukázal čo je skutočná bolesť. Och, zatratiť tie mylné pocity smútku a samoty o ktorých som si myslel že sú skutočné. Až tú noc som pochopil hrôzu skutočnej straty a zúfalstva. A v tej istej ceste sa uberali všetky moje ďalšie kroky.

Potom prišiel ON. Chcel mi ukázať že je rovnaký ako ja. Snažil sa mi naznačiť že máme niečo spoločné a považoval ma za brata! Áno, za brata a možno si myslel že bude lepším bratom ako ty. Hlupák, nechápal nič. Myslel si že sa vzdám pomsty. Vtedy som ho neznášal za to že chcel odo mňa nemožné. Teraz ho nenávidím pretože som neurobil to čo chcel. Áno nii-san potom by bolo všetko iné. Zásluhou toho bastarda by si žil. Ale i tak ho nenávidím- Uzumaki Naruto- človek ktorý mi bol temer tak blízko ako kedysi ty.

V tú ďalšiu noc si mi dal opäť príučku. Alebo snáď som si ju dal ja? V tú noc som vlastnou rukou ukončil tvoj život a potom- človek o koho existencii som dovtedy nevedel mi urobil zo života peklo. Peklo z výčitiek a spomienok. Mám snáď znenávidieť aj teba? Ó áno, bolo by to tak jednoduché- lebo ty si príčinou všetkého ale nedokážem to. Dokážem ťa len milovať nii-san... Miloval som ťa celý čas i keď moje kroky boli vedené pomstou- lebo si bol zmyslom môjho života. Miloval a nenávidel no videl len jednu stranu... Dokážu vôbec ľudia obe naraz- navrávajú si ale po tých rokoch som zistil jednu vec- ľudia si myslia že dokážu veci na aké nemajú.

Ty si však taký nebol nii-san. Alebo áno? Dokázal si mi, že všetko je inak ako sa zdá. A dokázal že naše detské sľuby neboli hlúpe. Bratská vernosť až do smrti. Ty si jej bol verný až do poslednej sekundy, ty si svoj sľub dodržal. To ja som sklamal.

"Sasuke-sama!" Strhol som sa a myšlienky zahnal krátkym zavrtením hlavy. Až teraz som si všimol že stojím oproti mesiacu, svietiacemu úbožiakom ako ja aby videli svoje hriechy, a rozmýšľam o časoch minulých. Nedával som minulosti význam, snažil sa ju potlačiť, snáď preto lebo bola príliš silná aby som ju zniesol. Otočil som sa. Bežala ku mne Karin a keď zastala pri mne, vychrlila zo seba.

"Madara-sama ťa chce vidieť" Už vtedy mi to prišlo podozrivé, koniec-koncov Madara mohol za mnou prísť sám a čo je tak súrne v týchto časoch že poslal za mnou čo najrýchlejšie Karin? Pohol som sa smerom kde sme mali prenocovať- Madara stál obďaleč a keď som kráčal pár metrov od neho, videl som že sa trasie od rozrušenia. Podišiel som bližšie- nad nami, napriek nočnej hodine krúžil sokol- taka- náš symbol. Madara držal v ruke lístok- vtedy mi došlo že sokol tu bol na doručenie odkazu- ale kto by nás hľadal a tak súrne? A zároveň sa vynárala otázka- kto dokázal určiť našu polohu. Madara sa ku mne otočil no nedokázal som čítať z jeho výrazu. V tvári sa mu zračilo zúfalstvo, strach a zároveň úžas.

"Itachi... Itachi žije!" vychrchlil na mňa.

Úder srdca. Ticho. Nechápal som o čom hovorí až kým ku pri priam hystericky nepriskočil a skríkol:

"Čo sa presne stalo tú noc keď umrel Itachi-sama?"

Bol som vytočený. Nechápavý a stratený. Bol som presvedčený že sa zbláznil až kým som neuvidel lístok ktorý držal Madara v ruke. Spoznal som zvláštny, hranatý štýl písania hiragany ktorý používal len jediný človek- Itachi. Nečítal som čo je tam napísané. Nie, vpíjal som si do očí známe hrany písma, nepotreboval som slová, stačili symboly.

"Ako...?" Madara si celý čas zrejme kládol tú istú otázku a tak som necítil potrebu ju dokončiť- i tak som vedel že by nedokázal odpovedať

"To.. nie je možné... Videl som ho... Videl som jeho tvár, oči, jeho telo. Počul jeho hlas tú noc keď... sa to stalo" nevedel som dokončiť vetu.

"Tú noc bolo niečo inak" začal Madara "tú noc sa niekto za Itachiho obetoval"

Vypleštil som oči- obeta? Zrazu som nevedel prečítať vlastné myšlienky. Oklamali ma ale to znamená že... nii-san žije.

"Kde je?" spýtal som sa prosto. Madara na mňa trochu vystrašene pozrel

"Na ceste sem!"

Ďalší úder srdca. Bolo tak absurdné, tak nepredstaviteľné... Skutočnosť ktorú som zamietol pred pätnástimi rokmi.

Oklamal si ma? Tak predsa si nebol verný svojim sľubom? Ale ak to znamená že opäť... opäť... obetujem všetky sľuby, myšlienky i spomienky len aby to bola pravda!

"Je to pravda..." Hlas predo mnou ma vytrhol z myšlienok. Bol len jediný človek ktorý dokázal na každú jednu moju myšlienku jasne odpovedať.

"Itachi-nii-san" neviem či som si to pomyslel alebo povedal ale vedel som že je to on.

"Zabiješ ma? Urob to. Tú noc som si to zaslúžil. Nechcel som aby to bolo takto- nii-chan ja viem že mám byť mŕtvy ale chcel som vedieť..." lámal sa mu hlas- len to pomyslenie že počujem jeho hlas bolo tak...úžasné "vedieť... či mi odpustíš keď sa dozvieš pravdu. Ale nakoniec ma budeš musieť zabiť. Prosím ťa o to už teraz a ty vieš že raz budeš musieť."

Hlas stíchol ale počul som tiché kroky približujúce sa ku mne. Nevidel som kto to je ale cítil som jeho ruky na mojich ramenách a potom silné objatie- a ja som nepotreboval nič vidieť- stačilo mi cítiť. Myslím že som ho tiež objal a myslím že mi stekali po tvári slzy. Slzy ľútosti, slzy nádeje, slzy lásky. A mesiac svietil na cestu nám- úbožiakom- a hoci sme mali vidieť svoje hriechy, teraz sme videli len spomienky, budúcnosť a jeden druhého. A cítil som že hoci sme detské sľuby nedodržali prídu ďalšie a ďalšie...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.charlotta-chan.blog.cz
Charlotte-sama

avatar

Počet príspevkov : 68
Registration date : 22.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   Ne 24 august 2008, 22:23

a ešte jedna yaoi záležitosť Itachi X Deidara

Spolu a až do konca

"Vieš že teraz by sme to nemali robiť" šepkal tmavovlasý ninja do ucha svojmu milencovi

"Všetci si myslia že som mŕtvy, nie?" uškrnul sa ten druhý a prehodil si dlhé blonďavé vlasy za plecia. Mal pravdu ale Itachi z toho ani tak nemal dobrý pocit. V Akatsuki sa rozšírila správa že Deidara zomrel pri súboji so Sasukem. Jediný Itachi vedel že to nie je pravda. Teraz bola noc a oni dvaja si dohodli stretnutie pri východe z Akatsuki jaskyne. Deidara sa pritisol ešte bližšie k Itachimu a ten si položil bradu na jeho plece.

"Nechcem dnes zaspať" zašepkal mu do ucha a pobozkal. Jemne ho hryzol do pery a ticho zastonal. Dei ho objal jednou rukou a druhou rozopol plášť. On sám už Akatsuki plášť nenosil, teraz bol oblečený len v tenkej čiernej kombinéze ktorú bežne nosil pod plášťom. Na jeho prekvapenie Itachi pod plášťom nemal nič. Trochu sa ne neho pousmial a Itachiho tvár zaliala jemná červeň. Opäť ho pobozkal, teraz však vášnivejšie a dlhšie. Itachi mu rozopol kombinézu a chvíľu stáli oproti sebe, nahý a slepý voči všetkému okolo nich. Dei cúvol a oprel sa o stenu jaskyne. Itachi pochopil. Pristúpil k nemu a opäť ho pobozkal. Deidara ho pevne chytil za ruku a keď do neho Itachi konečne vnikol, hlasno zavzdychal a stisol ho ešte pevnejšie. Itachi jemne reagoval na stisk a preplietol si prsty s jeho.

"Itachi-chan..."

Ita mu len jemne oblizol pery a odstúpil. Opäť ho pobozkal.

"Ty vieš že musím ísť" zašepkal mu a Deidarov pohľad sa uprel k zemi. Takto to bolo každú noc, Akatsuki proste nesmeli zistiť že sa stretávajú.

"Viem..." odpovedal mu ticho kým si Itachi späť navliekal plášť. Pozreli na seba a Itachi sa slabo usmial. Sakra, je taký krásny keď usmieva...

Posledný raz ho pobozkal a zmizol. Dei beztak nemal kam ísť...

Druhý deň svitlo zamračené ráno. Kvapky dažďa striedavo padali a ustávali a Dei len sledoval slnko, predierajúce sa pomedzi mraky, čakajúc na noc, keď sa opäť budú môcť stretnúť.... Večer však nikto neprišiel. Prebdel celú noc ale Itachi sa neukázal. Doteraz chodil každú noc, nevynechal jedinú. Deň Dei prespal, beztak vedel že za svetla sa neukáže no ďalšiu noc ostával stále sám. Teraz Deidara dostal skutočný strach. Bola však ešte jedna nádej- miesto kde sa stretli prvý krát po Deidarovej údajnej smrti.

Dei si na to dobre pamätal. Kráčal smerom k onému miestu... No čoskoro ho pochytila predtucha- horšia ako strach no predsa tak strašidelná. U z diaľky videl to všetko... Rozbehol sa... Miesto na ktoré mieril bolo... rozbúrané, zničené, povrch zeme preťatý dlhými prepadlinami akoby ranami a v strede toho chaosu ležalo... telo. Bežal, bežal tak ako ešte nikdy, lebo veril že to telo nie je... Nechcel to vysloviť, pomyslieť na to. Nemusel dobehnúť aby videl že jeho najhoršie obavy sú pravdivé. Mohol sa obrátiť a ujsť, mohol oplakať telo, mohol urobiť toľko vecí ale neurobil ani jednu z nich. Len si kľakol k Itachiho telu. Bol mŕtvy... Vedel to, nepotreboval to preveriť, cítil to... Na chvíľu si ľahol na jeho hruď a dýchal, predstavoval si že pravidelné vzdychy sú Itachiho nie jeho. Predstavoval si že život prúdi v Itachiho tele nie v tom jeho. Prial si to... Jednou rukou čiahol do vrecka s ílom ktorý nosil stále pri sebe. Za malú chvíľku z neho vymodeloval malého hlineného vtáčika. Urobil pečať a po menšom výbuchu pred ním stála väčšia kópia jeho diela. Opäť urobil pečať no s vedomím že táto bude posledná. Pevne chytil Itachiho z ruku, tak ako vždy predtým.

"Spolu a až do konca... Katsu!"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.charlotta-chan.blog.cz
Nasi
Chuunin
Chuunin
avatar

Počet príspevkov : 1164
Age : 23
Registration date : 01.02.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   Ne 24 august 2008, 22:41

juuuu to druhe je naozaj kraaaaaaaaaaaaaaaaaaaasne.... az do placu mi je.... Mad fakt kawaiiii

ale aj to prve nema chybu xD
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://narutofansnasi.blog.cz
Charlotte-sama

avatar

Počet príspevkov : 68
Registration date : 22.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   Ne 24 august 2008, 22:42

dakujem moja, aspoň niekto ma číta Laughing Teda a.. žasnem, nikdy by som nepovedala že by niekomu mohlo byť do plaču z mojich strašných pokusov Surprised Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.charlotta-chan.blog.cz
Nasi
Chuunin
Chuunin
avatar

Počet príspevkov : 1164
Age : 23
Registration date : 01.02.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   Po 25 august 2008, 17:48

ze strasne pokusy! je to super... skoda ze sa sem nemoze davat uplne brutal yaoi... abo moze? ja uz ani newem...
a co najprv moje poviedky? tie nikto necita! a mne sa to potom an do compu nexe prepisovat... bo vem ze si to precita asi jeden clovek! Mad
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://narutofansnasi.blog.cz
Charlotte-sama

avatar

Počet príspevkov : 68
Registration date : 22.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   Po 25 august 2008, 18:50

Vieš čo? Slubujem že do začiatku školy si prečítam všetky tvoje poviedky dobre? Smile
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.charlotta-chan.blog.cz
Nasi
Chuunin
Chuunin
avatar

Počet príspevkov : 1164
Age : 23
Registration date : 01.02.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   Po 25 august 2008, 21:11

no jaq myslis... ale sem uz nepridavam xD a ten jeden cykklus co mam neni dokonceny XD ale pre teba sa posnazim secqo oksis? xD
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://narutofansnasi.blog.cz
Charlotte-sama

avatar

Počet príspevkov : 68
Registration date : 22.05.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   Ut 26 august 2008, 11:19

Dobrreeee! Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://www.charlotta-chan.blog.cz
Sime

avatar

Počet príspevkov : 510
Registration date : 31.01.2008

OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   So 30 august 2008, 01:52

Dobrý ale...nééé, proč je tam Itachi? Můj milášek.....k Deiovi se hodí jen Sasori, i když ten je taky můj Question xDD
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://sime.blog.cz
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: One-shots by Charlotte   

Návrat hore Goto down
 
One-shots by Charlotte
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
NarutoFans :: Vaša tvorba :: FanFiction :: FanFiction :: FanFiction jednorázové-
Prejdi na: